PATTERNS

Four Organs (1970)

Skladba Four Organs bola skomponovaná pre piatich hráčov – štyri elektrické organy a maracas. Jednoduchý princíp skladby spočíva v postupnom predlžovaní znenia jedného akordu v rôznych registroch nástrojov. Kým na začiatku znie tento akord iba 11 osminových dôb, postupným navršovaním rôznych rytmických modelov, striedajúcich pravidelné a nepravidelné doby, sa predlžuje – na konci na až takmer 24-násobok: 265 osminových dôb. Celý proces skladby speje k akémusi „slow motion music“. Ako sa akord predlžuje, musia interpreti veľmi presne počítať vo vzájomnej súhre. Hráč na maracas predstavuje pulz skladby – pomáha všetkým organistom počítať jednotne. Skladba počas uvedenia v Carnegie Hall v roku 1973 poslucháčov natoľko šokovala, že hudobníkov prosili, aby „konečne dohrali“. Zaujímavé je, že k jej zloženiu Reicha inšpirovala elektronická hudba – konkrétne práca s tzv. pulzným generátorom, elektrickým nástrojom, na ktorom experimentoval s novými procesmi tvorby. Napadlo mu, že ak takáto idea môže fungovať v elektronike, bolo by zaujímavé rozkomponovať ju pre živých hudobníkov.

Phase Patterns (1970)

Phase Patterns je jedna z dvoch skladieb, ktoré Steve Reich za svoju kariéru zložil pre štyri elektrické organy. Vznikla ako druhá v poradí a je spontánnym prejavom Reichovej radosti zo živého ansámblového hrania. Koncom 60. rokov 20. storočia bol Reich zahĺbený do elektroniky. Z nej ho vytiahli až Four Organs, pri ktorých skúsil využiť elektronické princípy v živom hraní. Podľa skladateľových vlastných slov zažil pri skúšaní skladby so svojím ansámblom tak príjemné chvíle, že sa rozhodol zložiť pre obdobné obsadenie ešte jednu kompozíciu. „Zložiť“ však v tomto prípade nie je celkom správne slovo – Phase Patterns začali vznikať na skúškach spontánne. Štyria členovia Reichovho ansámblu, medzi ktorými bol v tom čase aj Philip Glass, začali voľne improvizovať na organoch. Hrali rytmický motív, ktorý sa navzájom prelínal, a tak vznikla myšlienka Phase Patterns. Dvaja organisti v nej hrajú rovnakú frázu („pattern“), v priebehu skladby jeden oproti druhému zrýchľuje, čím medzi nimi vzniká počuteľná asynchronicita. Neskôr svoje tempá zladia a opäť posúvajú. Toto sa v priebehu skladby opakuje niekoľkokrát. Druhí dvaja organisti hrajú melodické motívy, ktoré sa nachádzajú v súzvuku prvých dvoch hráčov – a tým ich zdôrazňujú. Tieto melódie sú v partitúre vypísané, ale interpreti si môžu vytvoriť aj svoje vlastné, takže skladba môže mať rôzne prevedenia.

Zaujímavosťou Phase Patterns je, že práve jej rytmický základ podnietil Reicha k hlbšiemu záujmu o štúdium rytmických modelov iných kultúr a viedol ho až k pobytu v Ghane, kde študoval africké bubnovanie. Four Organs aj Phase Patterns na Slovensku premiéroval Cluster ensemble.

Music for Pieces of Wood (1973)

V skladbe Music for Pieces of Wood pracuje Reich s rovnakým motívom ako vo svojej skoršej dobre známej Clapping Music. Namiesto dvoch hudobníkov však tentokrát rozpracoval materiál pre piatich, ktorí netlieskajú, ale hrajú skladbu na ozvučných drievkach. Takisto ako v iných svojich skladbách používa skladateľ aj tentokrát princíp fázového posunu, pracuje však aj s princípom procesuality. Skladba začína jedným hudobníkom, ktorý hrá jednoduchý, celú skladbu sa opakujúci rytmus. Ostatní sa postupne pridávajú, pričom hrajú buď unisono s prvým hráčom alebo oproti nemu mierne posunutí. Svoje motívy budujú a rozširujú s každým ďalším opakovaním. V druhej časti skladby sa tento postup zvráti, motívy postupne ubúdajú, až sa skladba vracia k východiskovému jednoduchému beatu. V skladbe opäť cítiť Reichov záujem o africké rytmy a perkusívne nástroje, ktorými sa zaoberal začiatkom 70. rokov.

Steve Reich (*1936) je považovaný za jedného z najväčších amerických hudobných skladateľov. Narodil sa v New Yorku, kde získal aj klasické hudobné vzdelanie. V centre jeho záujmu stála baroková a klasická hudba, inklinoval aj k džezu a dvanásťtónovej technike, na ktorej ho však oveľa viac zaujala jej rytmická stránka. Žil striedavo v New Yorku a v Kalifornii, kde v roku 1963 spolupracoval s priekopníckym Tape Music Center Mortona Subotnicka. Tu sa zoznámil aj Terrym Rileym, s ktorým premiéroval jeho legendárnu skladbu In C ako hráč na klávesové nástroje a dokonca inicioval zavedenie rytmického pulzu, ktorý sa pre ňu stal veľmi typickým. V New Yorku krátko spolupracoval so svojím rovesníkom Philipom Glassom, s ktorým ho okrem hudby spájala aj práca pre spoločnú sťahovaciu firmu – Chelsea Light Moving. Neskôr sa Reich stal uznávaným svetovým skladateľom a výrazne formoval americkú minimal music v 70. rokoch. Za svoju skladbu na tému holokaustu s názvom Different Trains pre sláčikové kvarteto a magnetofónový pás z roku 1988 získal cenu Grammy.

Dvadsaťdeväťročný Reich v roku 1965 objavil niečo, čo malo na jeho tvorbu mimoriadne veľký dopad. Na námestí v San Franciscu zaznamenal hlas černošského kazateľa, ktorý vášnivo rozprával príbeh o potope a konci sveta. Hudobne ho zaujala jedna fráza a v štúdiu si ju pustil ako slučku naraz na dvoch rôznych magnetofónoch. Zistil však, že kvôli malým technickým rozdielom medzi nimi tieto frázy nezneli úplne synchrónne. Neskôr začal s týmto rozdielom manipulovať – jeden kotúč palcom spomaľoval tak, aby sa ladenie nemenilo. Výsledok je zaznamenaný v podobe jeho skladby It’s Gonna Rain, ktorá je vlastne prvou v jeho tvorbe, využívajúcou fázový posun. Môžeme ju považovať za akýsi prototyp Reichovho raného kompozičného jazyka.

S týmto princípom neskôr pracoval vedome a niekoľko rokov sa snažil naplno využiť jeho potenciál. Zistil, že fázový posun môže aplikovať nielen v elektroakustickej, ale aj v komponovanej hudbe. Jednou z prvých takých skladieb je Piano Phase pre dva klavíry. Reich o okolnostiach vzniku tejto skladby a prvých zážitkoch pri jej interpretácii píše, že sa cítil „veľmi zvláštne, lebo nehral ani z nôt, ani neimprovizoval, ale praktizoval akýsi špeciálny druh meditácie…“

Druhým hlavným pilierom Reichovej hudby je procesualita. Reich si myslí, že hudobné procesy musia byť jasne počuteľné a identifikovateľné poslucháčom. Na týchto dvoch základoch sú postavené aj jeho tri skladby Four Organs, Music for Pieces of Wood a Six Pianos.

Projekt podporil z verejných zdrojov ako hlavný partner Fond na podporu umenia. Projekt sa realizuje s finančnou podporou Bratislavský kraj, najlepšie miesto pre život. S podporou Slovenský ochranný zväz autorský.